Laškovce

Laškovce ležia uprostred Východoslovenskej nížiny, vedľa riečky Duša, v nadmorskej výške okolo 116 m. V chotári sa našli zostatky obydlí a iné pamiatky, pochádzajúce z 10. -12. storočia. Prvá písomná správa o dedine ako časti dedičných majetkov šľachticov z rodu Bogatradvan, je z roku 1310.

Od 14. do 17. storočia ju pravidelne zapisovali pod názvom Lask. Názov nemá maďarskú koncovku –falu, -telek a pod., ktorá by dosvedčovala zemiansky pôvod názvu a osady z 13. storočia. Názov je teda starší a tvar Lask bol maďarskou podobou staršieho pádového tvaru slovenského názvu Lašky, alebo slovenský názov korenil v osobnom mene Laška.

Archeologické, historické a jazykovedné pramene a poznatky svedčia, že laškovské sídlisko jestvuje od 10. storočia. Od 13. storočia patrili Laškovce Bogatradvanovcom, najmä vetve z Monoku, ktorá ju vlastnila aj v 16. storočí.

Laškovské sedliacke domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 1,5 porty. Štyrom domácnostiam tiahnuce kráľovské vojsko vypálilo obydlia a tri domácnosti si stavali nové domy, preto daň neplatili. Okolo roku1580 postihla dedinu neznáma pohroma, lebo sedliaci roku 1582 daň neplatili. V roku 1600 malo sídlisko deväť obývaných poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia boli Laškovce malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.