Trnava pri Laborci

Obec Trnava pri Laborci leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny pod juhozápadnými výbežkami pohoria Vihorlatu, v nadmorskej výške 116-455 m n.m.. Uprostred obce 176 m. n.m, 10 km severovýchodne od mesta Michalovce. Na východ od obce sa nachádza hradný vrh, na sever hora zvaná Malinová a vrch Hirjač. Na západ sa tiahnú Kruhy, južným smerom od obce je pekný výhľad na okresné sídlo, okolie dediny a najmä novovybudovanú rekreačnú oblasť Zemplínska Šírava. Cez obec preteká malý regulovaný potok, ktorý ju delí na dve strany.

Z kultúrnohistorických pamiatok je potrebné spomenúť grécko-katolícky kostol z roku 1713, barokovoklasicistickú kúriu z 18. storočia a vzácne kamenné klenuté mostíky cez obecný potok.

Sopečné pohorie Vihorlatu, na ktorého juhozápadných vrchoch Trnava leží, vzniklo na trhlinách zemskej kôry. V týchto trhlinách sa nachádzali horúcou vodou rozpustené horniny-hydrotermy a medzi nimi aj železo v rude limozit, alebo polosiderit, ktorý sa v minulom storočí aj ťažil v Malinovej nad Trnavou. Ešte aj dnes sú viditeľné zavalené štôlne, z ktorých vyteká prameň. Železnú rudu vozili na vozoch ťahaných volmi do Remetských Hámrov, kde bola vysoká pec. S ťažbou sa prestalo v druhej polovici 19. storočia. Obec je východiskovou základňou výstupu na hrad nad obcou Vinné z výhodnejšej západnej strany. Obec sa spomína v listine stoličnobelehradské kapituly z rok 1249, ale existovala už skôr. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, čo pretrvalo až do dnešných čias.