Voľa

Obec Voľa leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, na nánosovom vale Laborca.

V roku 1335 v súvislosti s deľbou majetkov zemanov z Lesného vznikla doteraz najstaršia známa správa o obci. Týmto zemanom a ich príbuzným Voľa v stredoveku patrila. V 14. storočí okrem poddanských domov tu stálo zemianske obydlie – kúria. Táto, v porovnaní s okolitými osadami malá dedina bola administratívne súčasťou Zemplínskej stolice, neskôr župy a podľa cirkevnej organizácie pôvodne patrila k jágerskému biskupstvu. Obec sa v listinách vyskytovala aj pod názvom „Laborcz Volya“. V 18. storočí sa medzi Voľou, Pustým Čemerným a Lesným nachádzalo viacero majerov. Chotár obce, napriek záplavám, patril k veľmi úrodným. Obyvatelia sa okrem tradičného poľnohospodárstva živili vozením soli. Za prácou odchádzali i do vinohradov v tokajskej oblasti.

Zemepáni (šľachtici z Michaloviec, neskôr Sztárayovci a Okolicsányiovci) podporovali príchod nových usadlíkov hlavne z chudobnejších severnejších časti krajiny. Títo poddaní, väčšinou veriaci východného obradu, spestrili náboženské i národnostné zloženie obce. Vo Voli im slúžil drevený chrám, ktorý začiatkom 18. storočia nahradila nová drevená „cerkev“, zasvätená Nanebovzatiu Presvätej Bohorodičky. Koncom 18. storočia (okolo roku 1796) si veriaci postavili nový murovaný chrám, ktorý do dnešných dní tvorí dominantu Vole. K tunajšej gréckokatolíckej farnosti, ktorá dlhé obdobie tvorila súčasť mukačevského biskupstva, patrilo niekoľko filiálok (niektoré z pôvodnej farnosti Henzelovce). Rímskokatolícki veriaci v minulosti patrili pod rozličné farnosti (Staré a pod.). V roku 1869 mala obec vyše 500 obyvateľov, ktorých postupne ubúdalo (úmrtia, vysťahovalectvo). Z Voli pochádzal významný člen Spoločnosti Ježišovej Juraj Bumbera (1918 – 1996).

K vybavenosti obce patrí okrem iného vodovodná sieť a rozvodná sieť plynu. K 31. decembru 2004 bývalo celkovo 250 obyvateľov v 73 domoch (celkový počet domov 82).