Krásnovce

Krásnovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 108 m.
Kráľ Žigmund v roku 1403 daroval šľachticom zo Žbiniec časť panstva Pozdišovce, ku ktorému patrila aj dedina Krásnovce. V darovacej listine je najstaršia správa o tejto dedine. Z nej však vyplýva, že tamojšie sídlisko a k nemu patriace pozemky jestvovalo už skôr.

V písomnostiach z 15. a 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Krazna. Ten dosvedčuje, že pôvodným názvom dediny bol názov Krásna, ktorý sa najskôr ako chotárny názov vzťahoval k polohe, na ktorej neskôr vzniklo sídlisko. Hoci je celkom zrejmý slovenský jazykový pôvod názvu, on nič neprezrádza o čase vzniku sídliska, hoci je nepochybné, že ho vybudovalo slovenské obyvateľstvo. Na základe uvedených poznatkov treba jestvovanie dediny predpokladať pred 15. storočím.

Krásnovce nepochybné už v 14. storočí patrili k panstvu Pozdišovce. O takej majetkovej príslušnosti dediny v 15. a 16. storočí svedčia viaceré súdobé písomnosti. Vtedy boli ich zemepánmi postupne šľachtici z Hrádku (v Šariši), zo Žbiniec, Pozdišoviec a Šemšeiovci.
V Krásnovciach bol kostol, ktorého pôvod a čas výstavby môže odhaliť len archeologický výskum. Určite jestvoval v 17. storočí, hoci koncom 17. storočia už bol opustený, nepoužívaný a pretrvávali z neho iba ruiny. Krátko pred rokom 1567 kráľovské vojsko vypálilo domy, prípadne spustošilo polia.

Od prelomu 16. a 17. storočia sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 boli sedliaci aj želiari zdanení spolu od jednej porty, v roku 1635 už len želiari od štvrť a osminy porty. V 17. storočí ubúdalo postupne aj domov, takže na prelome 17. a 18. storočia boli Krásnovce malou dedinou. V roku 1715 mali štyri, v roku 1720 už deväť poddanských domácností.