Oreské

Oreské leží pod západnými výbežkami Vihorlatu. V chotári obce tečie Turský potok, ktorý v minulosti tvoril hranicu medzi Zemplínskou a Užskou stolicou, resp. župou.

Keramické nálezy dokladajú osídlenie obce v neolite. Pochádza odtiaľ aj bronzový meč – kedysi jeden z najdlhších mečov v Uhorsku. Doložené je i slovanské osídlenie. Prvá písomná zmienka o obci sa zachovala z roku 1358 (latinsky „Orozka“). V 14. storočí patrila tunajším zemanom, neskôr bola súčasťou panstva Michalovce. Od začiatku 17. storočia sídlila v Oreskom kalvínska farnosť (s dreveným kostolom a cintorínom), ktorej súčasťou bola i škola. V 18. storočí patril drevený kostol rímskokatolíckym veriacim. V blízkosti Oreského jestvovala od 14. storočia (dnes zaniknutá) dedina Henzelovce, ktorá bola v 18. storočí sídlom gréckokatolíckej farnosti – stála tu drevená cerkev Ochrany Presvätej Bohorodičky (Pokrov). Obyvatelia obec z rôznych dôvodov postupne opúšťali a sťahovali sa do okolitých dedín. Súčasnú dominantu Oreského tvoria neskoroklasicistický rímskokatolícky kostol Sv. Jozefa z roku 1831 a gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z 19. storočia.

V obci postavili viacúčelovú budovu pre spoločenské a iné využitie, dom smútku, zaviedli rozvodnú sieť plynu a pod. V blízkosti Oreského sa nachádza umelo vytvorený rybník. Podľa posledných údajov má obec vyše 130 obývaných domov a 486 obyvateľov.