Pozdišovce

Pozdišovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na nive potoka Duša, v nadmorskej výške okolo 122 m.

Pozdišovce pravdepodobne už v polovici 13. storočia patrili šľachticovi Renoldovi, koncom 13. a začiatkom 14. storočia dokázateľne jeho synovi Petrovi. Keďže Peter nemal potomkov, po jeho smrti majetky pripadli kráľovi. V roku 1315 kráľ Karol Róbert daroval Pozdišovce šľachticovi Mikčovi z rodu Ákoš. V 14. storočí zapisovali dedinu pod názvom v tvare Pozdych, ale aj Pazdych. Druhý tvar sa pravidelne vyskytuje v 15. – 17. storočí. Prvý tvar bol foneticky totožný so slovenským osobným menom Pozdiš, druhý bol jeho maďarizovanou podobou. Maďarizovaný tvar nemá koncovku s pomlčkou –falva, -háza, -teleke a pod., ktoré by svedčili o zemianskom pôvode sídliska aj názvu z 13. storočia. Sídlisko aj názov sú teda staršie.
Podľa názvu a vlastníckeho vzťahu dediny v 13. storočí predpokladáme, že Pozdišovce jestvovali nielen pred 13., ale aj pred 11. storočím.

V Pozdišovciach jestvoval kostol nepochybne pred 14. storočím, čo môže preveriť len archeologický výskum. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Peter. V stredoveku bol duchovným patrónom kostola martýr Sv. Juraj. Katolíckym farským kostolom bol do druhej polovice 16. storočia.
Od konca 16. storočia, určite od roku 1598 je evanjelickým kostolom. Pozdišovská evanjelická farnosť patrila k slovenským ev. a. v. farnostiam v strednom Zemplíne.

K Pozdišovciam patril vodný mlyn na riečke Duša, o ktorom je doklad z roku 1322. Šľachtic Mikčo, prípadne jeho syn Ladislav dal pri Pozdišovciach postaviť hrádok či kaštieľ, ktorý spravoval ich kastelán. Správy o ňom sú od roku 1435 do polovice 15. storočia.
Jedna vetva šľachticov Ákošovcov sa v ňom usadila a názov Pozdišoviec používala do polovice 15. storočia v prídomku. Od polovice 15. storočia Pozdišovce patrili Šemšeiovcom, od polovice 17. storočia Sirmaiovcom. Sirmaiovci dali v roku 1648 postaviť neskororenesančný kaštieľ, ktorý po prestavbách stojí doteraz.

V druhej polovici 16. storočia pozdišovskí poddaní daň kráľovi neplatili, keďže obhospodarovali polia menšie ako v rozsahu štvrtinových sedliackych usadlostí. Hlavným zamestnaním Pozdišovčanov aj vtedy bolo tradičné hrnčiarstvo.