Pusté Čemerné

Pusté Čemerné leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny. Osídlenie obce v praveku dokladajú sporadické sídliskové nálezy z doby bronzovej. Dobová tlač z roku 1914 spomína v Pustom Čemernom objav štyroch bronzových mečov.

Z roku 1254 poznáme doteraz najstaršiu známu písomnú zmienku o obci („Chemerna“). Najskôr patrila miestnym zemanom (stála tu ich kúria), v 15. storočí pánom z Michaloviec. Kúria, kostol, fara, škola i poddanské domy tu stáli aj v roku 1600. Po istom vyľudnení sa do Pustého Čemerného prisťahovali v 18. storočí poddaní zo severnejších oblastí. Obyvatelia si okrem poľnohospodárstva (v chotári boli tri mlyny) zarábali (s povolením zemepánov) vozením soli (Solivar), pálením pálenky a drevorubačstvom. Listina z roku 1335 sa zmieňuje o murovanom farskom kostole Sv. Alžbety (neskôr zanikol). Pôvodne rímskokatolícky kostol využívali počas reformácie kalvíni a od prelomu 17. a 18. storočia gréckokatolícki veriaci (tunajšia farnosť existuje dodnes). Koncom 19. a v 1. tretine 20. storočia obec zasiahla výrazná vysťahovalecká vlna. Dominantou Pustého Čemerného sú gréckokatolícky chrám Sv. Mikuláša (z konca 18. storočia) a dvojvežový rímskokatolícky kostol Sv. Košických mučeníkov (z rokov 1969 až 1971).

V obci sa zrealizovalo niekoľko významných akcií – rozvodná sieť plynu, vodovodná a telefónna sieť, výstavba domu smútku a pod. Vo vyše 100 obývaných domoch žije 372 obyvateľov.